Nočná knižnica, alebo....

AKO DOBRE SA SPÍ V ŠKOLE 

Na jednu októbrovú noc prichýlila našich žiakov školská knižnica. Zámerom pani učiteliek a vychovávateliek bolo, aby si žiaci netradičnou a najmä zábavnou formou osvojili nové poznatky či upevnili tie, ktoré už nadobudli. Akcia smerovala  k zvyšovaniu motivácie žiakov o vzdelávanie (sa)  a tiež k posilňovaniu kolektívnych vzťahov.

Oboznámenia sa s fungovaním knižnice a so správaním sa v nej bolo doplnené rozprávaním žiakov o ich vlastných čitateľských skúsenostiach. To, ako žiaci zvládli orientáciu v knižnici, si následne overili súťažou, ktorá rámcovala celý ďalší priebeh  nočného stretnutia v knižnici. Sledovalo sa napríklad, ako žiaci pracujú s knihou, ako sa ku knihám správajú, či dokážu spolupracovať navzájom - za to, ako žiaci konajú, získavali dobré alebo trestné body. Úlohu rozhodcov na seba prevzali učiteľky, ktoré sa stotožnili s rolou prírodných živlov, kuchárky zdravej výživy a vedkyne.

Štart súťaže bol viac ako netradičný - pokus, ktorý ukázal, ako písmenká z polievok dokážu s pomocou octu skákať vo vode, prekvapil a zaujal. A následná ohňová šou pred školou žiakov motivovala ku kreatívnym, no zväčša správnym odpovediam na otázky: Čo nám poskytuje oheň? V čom je jeho pomoc a v čom jeho nebezpečenstvo? Potom už  tri súťažné skupiny (korytnačky, šmolkovia, garfieldovia) začali prechádzať jednotlivými stanovišťami,  kde na nich čakali zábavné, prekvapujúce a tvorivé úlohy. Vyhľadať v knihách odpovede na otázky o prírodných živloch, vedeckých objavoch a kulinárskych špecialitách vyžadovalo od žiakov  správne pracovať s obsahom a registrom. A zdá sa, že práca s knihou už pre nich nebude v budúcnosti problém.

Po teoretickej príprave nasledovala praktická súťažná časť. Získané informácie z kníh mali súťažné skupiny využiť tak, aby preukázali, aké je využitie prírodných živlov pre človeka. I keď sa žiaci, najmä z bezpečnostných dôvodov, nevyhli asistencii učiteliek, úlohy zvládli na prekvapujúco vysokej úrovni. Spoznávanie byliniek podľa vône bolo pomerne náročnou úlohou. Ľahšie si už žiaci poradili s ich účinkami. Prečo je dôležité učiť sa chémiu, biológiu a mať informácie o vede a technike žiakom vysvetlila pani učiteľka - vedkyňa. Počúvať ju pozorne malo pre súťažné skupiny svoj význam v podobe správnych odpovedí na ďalšie súťažné otázky.

Dôležitým momentom celého podujatia bola vzájomná nadväznosť činností realizovaných na jednotlivých stanovištiach. Žiaci tak boli nútení uvažovať v súvislostiach a uvedomovať si vzájomnú prepojenosť jednotlivých sfér života a poznania. To, že si takéto vnímanie začínajú osvojovať sa prejavilo aj v ich odpovediach („Ak chceme mať bylinkový čaj, musíme najprv bylinky uvariť vo vode. Aby sme to dokázali, potrebujeme k tomu teplo.").

To, čo sa žiaci počas súťaže naučili, využili v Knižničnom diskusnom klube. V  diskusii na tému -  Čo je dôležité pre život človeka? Ako vedecké objavy zjednodušujú náš život? Prírodné živly - hrozba alebo pomoc? - naši žiaci jednoznačne obstáli. 

Súčasťou večera bola aj príprava spoločnej večere - z možných receptov zdravej kuchyne si žiaci vybrali rybaciu nátierku a reálne si mohli uvariť aj bylinkový čaj.

Počas podujatia našla uplatnenie aj myšlienka kalokagatie. Po vedomostnom výkone  si žiaci overili aj svoju telesnú zdatnosť. Večerný pochod školou im sťažovali rôzne prekážky - napr. tmavý tunel, v ktorom si svietili len fosforovými tyčinkami.  Ďalší pochod  bol potom striedaním prechodov cez úplne neosvetlené priestory s prechodmi chodieb a učební, v ktorý si svietili lampiónmi.  Týmto spôsobom, si žiaci uvedomili, že svetlo je dôležité aj pre takú zdanlivo jednoduchú činnosť, akou je chôdza. A práve táto činnosť ich donútila zamyslieť sa aj nad takými problémami, s ktorými musia zápasiť hendikepovaní ľudia. V ďalšej časti putovania školou museli žiaci plniť úlohy, ktoré pre ne pripravili starší spolužiaci prezlečení za strašidlá. Na záver pochodu čakala na žiakov baterkami osvetlená kostra - úlohou žiakov bolo porozprávať, o je dobré pre zdravý vývoj kostí a následne správne označiť jednotlivé kosti. Podobne pracovali aj s modelom vnútorností  ľudského tela.

Záver programu venovaného školským knižniciam mal už oddychový, zábavný charakter. K spánku sa žiaci ukladali s knihou v ruke a ráno, pri spoločných raňajkách, si rozprávali, ako im nejeden rozčítaný príbeh a noc plná zážitkov nedovolili zaspať.